posledná

Volám tvoje meno. 

Nepočuješ. 

Si na druhej strane. 

Mesta? Mosta? Cesty? Života?

Nie.. Nie si tam.

Bol to len odraz mojej mysle. 

Osoba, ktorá v skutočnosti neexistuje.

Počkať?

Počujem šum. 

Ale odkiaľ prichádza? 

Aha, tam si. Kto si? Máš vôbec meno?

Aha, myslela som si. 

Len prechádzaš. Ďalej, za inými. Asi lepšími.

Prázdne mesto. 

Mosty už stihli zbúrať. Cesty zničiť. Môj život zahodiť.

Prišiel im totiž úplne zbytočný. 

A mne tiež.

Posledný nádych. 

Posledný pohľad do neba. 

Viem, že tam nepôjdem.

Pre zbabelcov len peklo ostáva. 

Ale som zbabelec, keď unikám pred nešťastím?

Keď mi život viac berie ako dáva? 

Slabosť, to si zapamätajú.

Počujem šum. Blíži sa ku mne.

Posledný vlak. Posledný nádych.

   Posledný skok.