Cestovať MHD je k nezaplateniu!
Môj dnešný krásny zážitok je toho jasným dôkazom, keď do už plného autobusu nastúpili traja veľmi ''milí'' dôchodcovia.
Asi by bolo všetko v poriadku keby ešte pred nastúpením nezačali nadávať na môjho psa, že zaberá príliš veľa miesta (to už chudák mlel z posledného, lebo tam samozrejme bolo 1500 stupňov a ledva mal kde sedieť) a samozrejme ako si tí chalani za mnou dovolili ísť bicyklami do busu pretože teraz tí chudáčikovia nemajú kde stáť. Samozrejme, že sme sa všetci posunuli a nechali ich vstúpiť veď sme predsa odporná neprístupná mládež. Po asi 10 sekundách sa znova obracali slovami na môjho psa alebo asi skôr na mňa, že ako som si vôbec dovolila mu dať dole náhubok (podotýkam, že by mi tam asi na mieste umrel keby mu ho nechám a za druhé chudák môj Enzo trhač všetkých tam chcel pozabíjať.. bol rád, že je rád!) Tak som si teda povedala svoje a spustili na mňa všetci traja ako na mňa zavolajú políciu, povedala som nech sa páči, čo ich dožralo asi zo všetkého najviac. Následne do mňa kvalitne vrazila oná milá pani, lebo si chcela sadnúť a ja som jej zhodou okolností stála v ceste, ospravedlňujem sa jej, že som si dovolila mať životný priestor o veľkosti 20 centimetrov štvorcových.. Nasledujúcich 5 minút sme boli s Enzom nútení počúvať aká som sprostá krava nevychovaná a že zvieratá do autobusov nepatria a samozrejme ani tie bicykle zo začiatku nášho krátkeho príbehu.
Môj dnešný krásny zážitok je toho jasným dôkazom, keď do už plného autobusu nastúpili traja veľmi ''milí'' dôchodcovia.
Asi by bolo všetko v poriadku keby ešte pred nastúpením nezačali nadávať na môjho psa, že zaberá príliš veľa miesta (to už chudák mlel z posledného, lebo tam samozrejme bolo 1500 stupňov a ledva mal kde sedieť) a samozrejme ako si tí chalani za mnou dovolili ísť bicyklami do busu pretože teraz tí chudáčikovia nemajú kde stáť. Samozrejme, že sme sa všetci posunuli a nechali ich vstúpiť veď sme predsa odporná neprístupná mládež. Po asi 10 sekundách sa znova obracali slovami na môjho psa alebo asi skôr na mňa, že ako som si vôbec dovolila mu dať dole náhubok (podotýkam, že by mi tam asi na mieste umrel keby mu ho nechám a za druhé chudák môj Enzo trhač všetkých tam chcel pozabíjať.. bol rád, že je rád!) Tak som si teda povedala svoje a spustili na mňa všetci traja ako na mňa zavolajú políciu, povedala som nech sa páči, čo ich dožralo asi zo všetkého najviac. Následne do mňa kvalitne vrazila oná milá pani, lebo si chcela sadnúť a ja som jej zhodou okolností stála v ceste, ospravedlňujem sa jej, že som si dovolila mať životný priestor o veľkosti 20 centimetrov štvorcových.. Nasledujúcich 5 minút sme boli s Enzom nútení počúvať aká som sprostá krava nevychovaná a že zvieratá do autobusov nepatria a samozrejme ani tie bicykle zo začiatku nášho krátkeho príbehu.
Týmto by som chcela pozdravovať tých milých dôchodcov z 37-čky, ktorí mi vyčarovali úsmev na tvári a s láskou na nich spomínam.
Ľutujem, že som ten nepoužitý náhubok nenastokla na hlavy im.. oh, možno nabudúce 
🙄
✌️
🙄✌️
