Závan vetra

Závan vetra.

Obyčajný poryv.

Pre iných.

Nie pre mňa.

Neprivial len nový vzduch.

Skôr staré spomienky.

Tie bolestivé.

Prachom zabudnuté.

Ním odkryté.

Závan vetra.

 Silnejší.

Zlovestnejší.

Slza sa mi kotúľa po líci.

Tvoj obraz pred očami mihá sa mi.

Myslela som, že už tam nie si.

Hlúpa.

Si mojou súčasťou.

Teba sa nezbavím.

Závan vetra.

Mocne duje.

Prináša so sebou len skazu.

Ničí všetko, čo mu stojí v ceste.

Mňa.

Vlastne len mňa.

Nik iný neostal.

Šli ďalej.

Zabudli.

Závan vetra.

Vylamuje stromy, dvíha strechy.

No ja stojím.

Bičuje ma.

Spomienkami.

Na teba.

Na tie chvíle, ktoré patrili len nám.

Patrili.

Už ich niet.

Závan vetra.

Už viac nedá sa.

Odolať niečomu, čo ma ničí.

Je to silnejšie než ja.

Veď som len človek.

Slabý. Tebou zničený.

Nič. Prázdno. Ticho.

Už jej viac niet. Bolesti.

Vietor ju odvial.