sedím

Sedím. 

Počúvam zvuky naokolo, cítim jarný vzduch  a nevidím nič. 

Svet potemnel a to len pri jedinej myšlienke. 

Myšlienke na teba. 

Zmizli farby, zmizol jas.  

To, čo bolo predtým jasné sa mi rozmazáva pred očami. 

Desí ma to, nechcem prepadnúť tme, nechcem prepadnúť tebe. 

Jediné, čo dokážem vidieť je tvoja tvár, ktorá sa mi vryla do pamäti. 

Ani neviem ako a kedy sa to stalo, ale zrazu si tam bol. 

V mojej hlave, je to zvláštne pretože veľa ľudí sa tam nedostalo.  

Čo tam vlastne robíš, prečo si tam? 

Ak to vieš tak mi to prosím povedz, lebo ja to neviem. 

Chcem, aby si tam ostal navždy alebo hneď zmizol. 

Pretože ja chcem znova vidieť. 

Chcem vidieť ten svet naokolo, no dokiaľ budeš v mojej hlave nič neuvidím.

Sedím. 

Počúvam zvuky naokolo, cítim jarný vzduch a v diaľke vidím belasú oblohu. 

Zmizol si.