duch

Zjavil si sa ako duch. Nebola ťažké sa do teba zamilovať. 
Bolo to jednoduchšie ako dýchanie.  
Bol si ako lepidlo a ja som mala tú smolu, že som sa nalepila. 
Myslela som si, že cítiš to isté, no ty si ma len namotával.  
Využíval si to, čo som k tebe cítila. 
Ja som plakala, ty si sa smial. Nemalo to konca.  
Moje srdce skôr pripomínalo boxovací vak než bijúci orgán. 
Našťastie som našla posledný kúsok bláznivého rozumu a zabudla na teba. 
Nebudem písať ako ti ďakujem pretože to nerobím. 
Nebudem sa tváriť, že vďaka tebe mi je lepšie a som vyzretejšou osobou. 
Nepriniesol si do môjho života nič dobré. 
A neďakujem ti ani za to, že som sa naučila nepozerať sa na takých ako si ty. 
Nič nie je tvoja zásluha. 
Musela som na to prísť sama.