Nevidím.
Nechcem vidieť.
Prečo? Svet ma zničil.
Ukázal mi všetky jeho dokonalé stránky, no zakázal mi ich prebádať.
Nemohla som sa pohnúť ďalej bez toho, aby som nechala za sebou spúšť.
Spúšť, ktorá všetko ničila.
Rozvracala.
Dôvod?
Niekto nechcel, aby som bola šťastná.
Staval mi do života také prekážky, ktoré niektorí nikdy nezažijú.
Kam som prišla tam bol len plač a smútok.
Nešťastie.
Aj to tak dopadlo..
Niečo vám poviem.
Šťastné konce neexistujú.
Bol to klam, aby nás držali pri živote.
Aby sme mali nádej, no už aj tá zmizla.
Stratila sa.
A my sme na to všetko ostali sami.
Bezbranní, opustení, stratení.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára