zničená

Dajte mi slová a pretvorím ich v slzy. 

Dajte mi hlas a premením ho v nárek. 

Dajte mi pohyb a premením ho v otrasy. 

Dajte mi telo a zničím ho.

Kruté? Nie. Pravdivé? Žiaľ.

Chcelo to byť komédiou, no viac mi to pripomína drámu s tragédiou na konci.

Preháňam? Možno, no tak to cítim. 

Cítim, že mi uniká všetko dobré. 

Všetko, čo ma držalo pri dobrom živote mi zmizlo spred očí.

Vidím vás, cítim vás, počujem vás, no nedokážem sa zaradiť. 

Len prežívam dni, ktoré rýchlo miznú.

Vidím seba samú na okraji spoločnosti. 

Na okraji, z ktorého sa neviem vrátiť.  

Chcem žiť.

Poznám to. Tie slová, ktoré sa pri tom to vravia. 

Nerozprávaj len, niečo rob. 

Ale ja neviem ako. 

Neviem ako sa mám správať, neviem, čo mám robiť.

Neviem ako mám postupovať. Bojím sa odmietnutia. 

Bojím sa, že keď ma ľudia naozaj spoznajú odhodia ma. 

Zľaknú sa ma. 

Utečú. 

A ja im to nebudem zazlievať, lebo viem, že všetko robím zle. 

Viem to.