Niečo ako zlomené srdce

Bol si mojim začiatkom a koncom.

Mojou najobľúbenejšou a zároveň najnenávidenejšou myšlienkou.

Bol si bránou do raja a rýchlym pádom do pekla.

Bol si priateľ, bol si cudzinec.

Prišiel si a odišiel.

Dostal si moje srdce, vrátil si ho v inom stave.

Mal si mňa, ja nemám nič.

Prešiel čas, zničil ma viac.

Tak čas hojí všetky rany?

Asi nie dosť rýchlo, aby ti tie rany nezničili celý život.

Mala som plány, sú to len zahodené sny.

Zničené a pošliapané. Tebou zahodené.

Zobral si mi možnosť.

Možnosť výberu.

Ostala mi len jedna voľba a to byť bez teba.

Ticho.

Prázdno. Prázdno v mojej hlave. Nevnímam.

Čakám.

Čakám na zázrak, no zázraky sú pre tých, čo veria.

Ja som veriť zabudla. Nechala som sa uniesť.

Uniesť do ríše nočných môr, ktoré sa stávajú pomaly, ale isto realitou.

Každodennou . Zobudiť sa nedá.

Tá možnosť bola pochovaná. Spolu s nami.

Príliš rýchlo si zabudol, príliš dlho sa trápim tebou.

Zničil si to na čom mi záležalo.

Zničil si tú radosť, ktorú som mala z mojich priateľov.

Sú to len ľudia z minulosti, nič viac.

Nepoznajú ma a ani ja ich.

Chcem ich späť. Chcem znova žiť.

Nedokážem to. Zabudla som ako to chodí.

Zabudla som...