nedeľa 24. januára 2016

krídla

Trepot krídel počuť.
Ani blízko, ani ďaleko.
Niekde v pomyselnom strede.
Strede života. Toho môjho.
Krehkého. Nenávratne strateného.
Zazneli zvony. Tvoje zvony. Odohnali tie krídla. Moje krídla.
Ďaleko. Niekam kam ja ísť nemôžem.
Môžem len snívať o lepšom zajtrajšku, ktorý nepríde.
Potrebovala by som krídla, no tie sú niekde v strede.
Strede duše. Ani blízko, ani ďaleko.
No dotknúť sa ich neviem. Neviem ich vrátiť späť.
Vieš to len ty, no nemáš záujem.
Som pre teba hlúpy nikto. Minulosť.
Minulosť, ktorá bledne každým dňom.
Vytráca sa nám spred očí. Teda tebe.
Mne sa vrýva do pamäti. Natrvalo. Bolestivo.
Potrebujem moje krídla. Sú už dávno preč.
Niekde v strede.
Strede mysle. Točím sa okolo nich a neviem ich uchopiť.
Ani blízko, ani ďaleko.
Trepot krídel počuť.
Niekde tam sú. Vnútri.
Nájdem ich.
Zmažem minulosť. Vytvorím lepšiu prítomnosť.
Odletím. Slobodná. Šťastná.
Trepot krídel počuť.


Našla som ich!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára