zlá

Vzduch sa tu nehýbe. 

Už aj slnko sa odvrátilo na druhú stranu. 

Ostal tu len chlad. 

Samota. 

Ticho, ktoré dokázalo trhať dušu na pol. 

Nič prívetivé na tom to mieste nebolo, ale aj tak som ho vyhľadala. 

Stála som v strede ničoho a čakala. 

Nevedno či na zázrak alebo niekoho. 

Len som čakala. 

Dočkala som sa.  

Bolo to moje miesto. 

Miesto, ktorému sa iní zďaleka vyhýbali.  

Tu som konečne dokázala cítiť. 

No nie lásku či šťastie. 

Skôr utrpenie, smútok, sklamanie. 

To boli pocity, ktoré mnou lomcovali. 

Celkom ma ovládli. 

Pozitívne myšlienky už dávno opustili moju hlavu. 

Chcela som byť zlá. 

Bola som zlá. 

Stala som sa ňou. 

Zapredala som svoju dušu. 

Nie diablovi, ale večnej bolesti. 

Len tá vo mne dokázala vyvolať život. 

Vzduch sa pohol. 

Opustila som moje miesto. 

Ostala som zlou.