pondelok 14. novembra 2016

prázdno je na nič

Ani neviem čo chcem napísať.
Snáď len, že.
Že sa strácam.
Ba už som sa stratila.
Utopila.
V hlbokej studni.
Studni myšlienok.
Odrazu ma dobehli.
Prišli z nikade.
Pohltili.
Srdce vyrvali.
Nepekne s ním zaobchádzali.
Zničili to dobré v ňom.
Vo mne.
Prázdna schránka ostala.
Na dne.
Môže to byť ešte horšie?
Ale čo je horšie ako stratiť.
Ako stratiť dôveru v seba samého.
Predsa nič.
Keď si neverím sama, kto iný by to robil?
Nikto.
Sama ostanem.
Vás odoženiem.
Vy tam, ja tu.
Vy šťastní, ja bez pocitov.
Prázdna schránka.

Už viem čo chcem napísať.
Snáď len, že.
Že som zmizla.
Zmizla.
Už sa nikdy nevrátila.
Nikdy.

Nevrátila. 

1 komentár:

  1. Treba sa hlboko nad sebou a svojim vnutrom zamysliet, v pokoji. Tiez si neprechadzam nicim lahkym a nasiel som si cas, trpezlivost a hlavne odvahu odkryt sam sebe svoje obavy a svoj strach, ktory som potlacal, ale niekde vzadu v hlave stale striehol. Boli to a chce to davku odhodlania, ale spoznavam pomaly sam seba a vazne to stoji za to :)

    OdpovedaťOdstrániť