Kedysi.
Dieťa naťahujúce sa za jablkami.
Za jablkami tam hore v strome.
Za jablkami, na ktoré nemá šancu dosiahnuť.
Vyliezť sa nedá.
Zhodiť ich nevie.
Predstavujú niečo nedosiahnuteľné.
Jablká pre to malé dieťa.
Dnes.
My naháňajúci sa za niekým iným.
Za niekým kto nám neustále uniká.
Ani o tom možno nevie.
Nevie, lebo robí to isté.
Chce niečo, čo mať nemôže.
A stále dookola.
Ako sa dá nájsť niekto..
Niekto kto sa obzrie za seba.
Niekto kto ťa zbadá.
Kto ťa bude chcieť rovnako ako ty jeho.
Neutečie pred tebou.
Nebude sa báť.
Báť sa prílišného citu.
Zoberie ťa.
Takého aký si.
Milovať ťa bude.
Tak ako to potrebuješ.
Všetko začne dávať zmysel.
Všetko zlé sa stratí.
Vyparí sa.
Otvorí ti oči.
Svet nie je tak zlý ako si si myslel.
Nie je.
Nikdy nebol.
To len ty si to nevidel.
Náhlil si sa za niečím čo mať nemôžeš.
Tak sa otoč včas.
Aby si to stihol.
Aby ti neušiel ten niekto inam.
Za niekým iným.
Za niekým kto sa možno otočí.
Za niekým kto to už pochopil.
Pochopil ako to funguje.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára