Šepot som započula.
Tichý a zlovestný.
Hlasy ku mne doľahli.
Z ďaleka.
Šum spoza stromov.
Stromov tam.. Tam v diaľke.
Hlasná vrava pretínala ticho.
Burácajúci rev.
Desivý. Každú chvíľu hlasnejší.
Nekonečný výkrik. Plný bolesti a utrpenia.
Prosby o pomoc bolo počuť.
Príliš ďaleko, aby som im mohla pomôcť.
Stratení sú.
Tí všetci, ktorí tam šli.
Tam.
Na to miesto, z ktorého nie je návratu.
Odišli a ani sa neobzreli.
Svoj starý život zahodili.
Doslova ho darovali tomu diablovi.
Tomu diablovi, ktorý ich má teraz všetkých.
Všetkých do posledného.
Ponúkol im niečo, čo sa neodmieta.
Večné šťastie, zdravie, lásku.
Šťastie, ktoré by ich pohltilo.
Zdravie, ktoré by im slúžilo navždy.
Lásku, ktorá by
ich spaľovala.
Kto by predsa nechcel byť pohltený šťastím?
Zdravý do konca svojich dní?
Byť milovaný?
No kto?
Ponuka bola jasná.
Dám vám dokonalý život a vy mi dáte za to len jednu
malú vec.
Opomenuteľnú. Pre vás nepotrebnú.
Len vašu dušu poprosím.
Kým ste živí je vám na nič.
Vravel im.
Uverili mu.
Zástupy ľudí čakali na jeho ''dary''.
Postupne mizli.
Vravel. Odišli na lepšie miesto.
Toto bolo až príliš skazené.
Uverili mu.
Posledný človek zmizol.
Ostala som sama.
Vedela som, že nič nie je večné.
Ani náš život.
Vedela som, že duša je našou najpodstatnejšou súčasťou.
Oni mi neverili. Mňa nepočúvali.
Odišli. Dobrovoľne.
Až po čase zistili, čo spravili.
Boli oklamaní. Oklamaní jeho bytím.
A teraz sa smažili v pekle.
Jeho otrokmi sa stali.
Pekelní otroci.
Bez duše predsa do neba nesmieš.
Boli odsúdení.
Odsúdení na večný život plný smútku.
Odsúdení na samotu.
Ostal im len nárek a plač.
Nárek, ktorý ku mne doliehal z diaľky.
Šepot som ignorovala.
Tichý a známy.
Hlasy ku mne doliehali.
Z ešte väčšej diaľky.
Šum spoza stromov.
Mŕtvych stromov tam.. Tam v pekle.
Hlasná vrava tíchla.
Burácajúci rev.
Desivý. Každú chvíľu menej počuteľný.
Nekonečný výkrik. Plný bolesti a utrpenia.
Prosby o pomoc bolo počuť.
Príliš ďaleko, aby som im mohla pomôcť.
Príliš neskoro, aby som im chcela pomôcť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára