Neviem, ale kiežby som ten pocit poznala.
Kiežby som ti moje srdce nedarovala.
Kiežby si ho nezničil. V prázdnotu nepremenil.
Chcem spoznať to tajomstvo.
Chcem byť ním pohltená.
City zahodiť.
Žiť bez pravidiel, ktoré nám sám život prichystal.
Vravia ži podľa seba, ale ako?
Nie je to predsa možné.
Nikdy nebudeš strojcom vlastného šťastia. Nikdy.
Vždy ti niečo skríži cestu.
Niekto.
Vždy sa niekto objaví a pretočí ti svet hore nohami.
A potom ťa opustí ani si nestihneš všimnúť.
Nestihneš si všimnúť kam sa stratil ten spoločný čas.
Je to zrazu len minulosť.
Minulosť, ktorú nevrátiš.
Len každý deň dúfaš, že sa vráti alebo pri najhoršom
zopakuje.
Že budeš môcť ešte raz prežiť ten dokonalý pocit šťastia.
Ešte raz budeš môcť prežiť zaľúbenosť, ktorá ti berie
dych a dáva ti krídla.
Robí ťa nesmrteľným.
Robí ťa naivným.
Opantaným.
Hlúpym bláznom.
Raz to všetko prejde a ostaneš sám bez srdca.
Presne ako ja.
Zabudneš aké to je: mať rád.
Zabudneš na priateľov, ktorých si mal okolo seba.
Obrníš sa voči nim, voči svetu, nikoho nepustíš ďalej.
Nemôžeš dopustiť, aby sa to stalo znovu.
Už nikdy viac.
Už sa to nestane.
Nikdy.
Chcem spoznať to tajomstvo.
Tajomstvo nedotknutého srdca.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára